___História Ústavu elektrotechniky___
Ústav elektrotechniky FEI STU je priamym pokračovateľom Ústavu teoretickej a experimentálnej elektrotechniky SVŠT. Tento ústav bol prvým zakladajúcim ústavom Oddelenia elektrotechnického inžinierstva Fakulty strojného a elektrotechnického inžinierstva SVŠT v Bratislave a tým sa stal tiež zakladajúcou inštitúciou výchovy elektrotechnických inžinierov na Slovensku. Vznikol spolu s fakultou v roku 1941 a v minulom roku oslávil 70 rokov svojej historickej existencie. Zakladateľom ústavu bol Prof. Dr.- Ing. Ľudovít Kneppo, DrSc., ktorý sa zároveň stal prvým dekanom Elektrotechnickej fakulty SVŠT po jej osamostatnení. Ústav sa od svojho založenia venoval všetkým teoretickým a inžinierskym aspektom elektrotechniky včítanie metód merania, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto vednej disciplíny. Vzhľadom na šírku svojho vedného profilu vznikali v lone ústavu oddelenia a pracovné skupiny, ktoré sa neskôr s rozvojom špecializovaných vedných disciplín od ústavu odčleňovali. V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa Ústav premenoval na Katedru teoretickej a experimentálnej elektrotechniky (KTEE) a v tejto podobe existoval až do r. 2011.
Okrem skupiny Elektrické meranie (vedenej doc. Ing. J. Gyárfášom, CSc.), na katedre existovala skupina Teória a meranie na elektrických strojoch (vedená doc. Ing. I. Mayerom, CSc.), ktorá už v počiatkoch existencie ústavu vybudovala v rámci Slovenska unikátnu skúšobňu elektrických strojov. Táto bola v prevádzke až do r. 1986, kedy bola v rámci sťahovania fakulty do Mlynskej doliny zlikvidovaná a časť jej strojového vybavenia prešla na Katedru elektrických strojov a prístrojov, na ktorú už predtým prešla prednášková činnosť v týchto predmetoch. Výraznou a rýchlo sa rozvíjajúcou bola skupina Aplikovaného magnetizmu (vedená prof. Ing. O. Bendom, DrSc.), ktorá sa zameriavala na široké spektrum problémov z oblasti magnetizmu a magnetických materiálov, od výskumu feritových jadier pre pamäte vtedajších počítačov, cez magnetické bublinové pamäte až po mikrovlnné aplikácie magnetických javov. Ďalšou úspešnou skupinou bola skupina Výkonovej elektroniky a nelineárneho elektromagnetizmu (vedená doc. Ing. J. Oravcom, CSc.), ktorá sa venovala výskumu spínania veľkých výkonov polovodičovými prvkami a generovaniu, šíreniu a aplikáciám vysokovýkonných elektromagnetických impulzov na nelineárnych vedeniach. Najmladšou skupinou, ktorá vznikla na katedre bola skupina Optických vlnovodov (vedená prof. Ing. J. Jasenkom, PhD.), ktorá bola od r. 1978 v rámci Slovenska priekopníkom výskumu v novo vznikajúcej oblasti šírenia elektromagnetických vĺn optických frekvencií a prenosu informácií v lineárnych a nelineárnych vlnovodoch. Vysokú vedeckú úroveň a progresivitu KTEE ilustruje aj fakt, že už v učebnici Teoretickej elektrotechniky z päťdesiatych rokov minulého storočia je opisovaná (a študentom prednášaná) metóda určená na číslicovú harmonickú analýzu signálov, neskôr známa ako "diskrétna Fourierova transformácia", ktorá sa v sedemdesiatych rokoch stala základom všetkých metód novovzniknutej vednej disciplíny "Signal processing".
Oddelenie Elektrického merania postupne rozširovalo svoj profil, venovalo sa okrem klasického merania aj problematike diaľkového merania, metrológie a senzoriky. Veľký rozvoj tohto oddelenia priniesol najmä nástup mikroprocesorov a ich aplikácií a vo všeobecnosti prechod od analógových k číslicovým metódam merania, ktorý táto skupina v plnej miere zachytila a zohrala v tomto odbore vedúcu rolu v rámci fakulty aj Slovenska. V roku 1974 začala na našej fakulte výchova v zameraní Meracia technika v rámci študijného odboru Technická kybernetika. Bol to prirodzený dôsledok potreby priemyslu a výskumu vychovávať elektrotechnických inžinierov so solídnymi vedomosťami z technickej kybernetiky ako aj výpočtovej techniky a súčasne s hlbokou prípravou pre oblasť teórie a praxe merania, meracích systémov a so schopnosťami skĺbiť praktické potreby merania s prostriedkami výpočtovej techniky. Vznik novej katedry zameraný na problematiku meracej techniky bol podmienený aj tým, že v tom čase vyrástol na Slovensku celý rad výskumných ústavov a podnikov, ktoré potrebovali odborníkov v uvedenej oblasti. S ohľadom na stále sa zväčšujúci objem a rozsah prác v pedagogike a výskume stávalo sa teda organizačné osamostatnenie skupiny v podobe Katedry merania stále aktuálnejším. Rozvoj tohto oddelenia viedol nakoniec prirodzene k jeho odčleneniu od KTEE a v r.1980 k vytvoreniu samostatnej Katedry merania (KMER), ktorej prvým vedúcim sa stal doc. Ing. Juraj Gyárfáš, CSc.
Vedecko-výskumná činnosť Katedry merania sa od počiatku rozvíjala v troch rozhodujúcich smeroch. Boli to jednak práce v oblasti pedagogického výskumu (prof. J. Bajcsy), jednak výskum vplyvu vyšších harmonických na meranie a určovanie základných elektrických veličín, menovite prúdu, napätia a výkonu. Táto profilácia vychádzala z orientácie skupiny merania ešte na Katedre teoretickej a experimentálnej elektrotechniky (doc. J. Gyárfáš, neskôr doc. P. Kukuča a doc. E. Kaluš). Tretí smer, ktorý sa začal na katedre rozvíjať hneď od jej založenia, možno súhrnne označiť ako automatizované systémy merania (prof. V. Smieško). V nasledujúcom období katedra prehlbovala a rozširovala práce v uvedených základných troch smeroch, ale pribudli i ďalšie úlohy, ktorých riešenie bolo odmenené v r. 1988 Národnou cenou SSR. Na základe dosiahnutých výsledkov vo vedecko-výskumnej činnosti vyšla Katedra merania už v r. 1982 s návrhom na zriadenie laboratória na výrobu unikátnych prístrojov. Na základe tohto návrhu vzniklo r. 1986 na EF SVŠT Realizačné laboratórium (RELA), nad ktorým mala katedra gestorstvo a jeho prvým riaditeľom sa stal doc. E. Kaluš.
Charakteristickou črtou vedecko-výskumnej činnosti Katedry merania v 80. rokoch bolo, že až na malé výnimky vychádzala zo spolupráce s praxou. Drvivá väčšina výsledkov riešenia bola realizačného charakteru, spravidla vo forme prístroja, či celého automatizovaného pracoviska. Na začiatku 90. rokov vzhľadom na existujúcu technickú a personálnu infraštruktúru sa výskum na KMER orientoval na riešenie projektov v oblasti metrologických aspektov merania, moderné metódy diagnostiky, vizuálne systémy a elektromagnetickú kompatibilitu elektrotechnických a elektronických zariadení. V oblasti elektromagnetickej kompatibility elektronických zariadení bola vybudovaná tieniaca kabína s tieniacou účinnosťou viac ako 100 dB vo frekvenčnom rozsahu 100 kHz až 8 GHz s rozmermi 5 x 5 x 9 m. Laboratórium elektromagnetickej kompatibility má vyčlenené špeciálne skúšobné priestory pre skúšobnícku činnosť v rámci Akreditovanej skúšobne FEI STU, kde vykonáva akreditované merania úrovne emisií vysokofrekvenčného elektromagnetického rušenia a skúšky odolnosti voči rôznym formám elektromagnetického rušenia.
Od r.1970 bol vedúcim KTEE prof. Ing. O. Benda, Dr.Sc., ktorý ním ostal až do r. 1986. V r.1986 - 1990, bol vedúcim KTEE doc. Ing. Ľ.Šumichrast, CSc., v r. 1990 - 1991 doc. Ing. P. Kaboš, CSc., v r. 1991 - 1992 doc. Ing. F. Virsík, CSc., v r. 1992 - 1995 prof. Ing. J. Sláma, CSc. a od r. 1995 až do r. 2011 znova doc. Ing. Ľ. Šumichrast., CSc. V r. 1980 - 1986 bol vedúcim KMER doc. Ing. J. Gyárfáš, CSc., v r. 1986 – 1989 doc. Ing. D. Kodaj, CSc., v r. 1990 – 1994 prof. Ing. J. Bajcsy, CSc., v r. 1994 - 2000 doc. Ing. P. Kukuča, CSc. a od r. 2000 - do r. 2011 prof. Ing. V. Smieško, PhD. Rozhodnutím dekana FEI STU k 1. 5. 2011 vznikol zlúčením týchto dvoch pracovísk Ústav elektrotechniky, ktorého riaditeľom sa stal prof. Ing. Viktor Smieško, PhD., čím sa po 31 rokoch uzavrela špirála vývoja pracoviska a znova vrátila ku svojim koreňom.